>>> 10.04.2006 – Rozhovor o fínskej architektúre so Štefanom Šlachtom

Streda 5.apríla 2006, kancelária hlavného architekta Bratislavy, Primaciálny palác

Nedá mi, aby som sa s Vami nepodelil o milý zážitok z rozhovoru s jedným z garantov výstavy fínskej architektúry 0203 , predsedom Spolku Architektov Slovenska, profesorom architektom Štefanom Šlachtom. Štefan Šlachta je zároveň rektorom Vysokej Školy Výtvarných Umení v Bratislave najnovšie zastáva funkciu Hlavného architekta Bratislavy.

Okrem iného je Štefan Šlachta je aj veľkým priaznivcom fínskej architektúry a Fínska vôbec. O svojom vzťahu k tomuto národu a jeho umeniu a o samotnej výstave hovorí :

O fínskej a slovenskej architektúre

Fínska architektúra bola pre slovenských architektov príťažlivým vzorom hlavne v 50. a 60. rokoch minulého storočia. Naši architekti sa vtedy vo všeobecnosti orientovali na škandinávske vzory. Švédsko bolo už v tom čase relatívne bohatou krajinou, a tvorba v tejto kvalite a rozmeroch nebola na Slovensku resp. v Československu z finančných dôvodov realizovateľná. Naopak, fínska architektúra bola pre nás prijateľná a príťažlivá aj svojou ľudskou mierkou. Fíni vždy preferovali previazanie exteriéru a interiéru so silným vzťahom k prírode a otvorenosťou koncepcie. Používali pritom tradičné a nie príliš drahé materiály, takže táto koncepcia sa mohla bez problémov uplatniť aj v našich končinách. Najlepším príkladom použitia fínskej inšpirácie je stavba bratislavského krematória (F.Milučký, 1968) kde bola vzorom kaplnka v Otaniemi (autori Kaija Siren a Heikki Siren, realizovaná v roku 1957, v súvislosti s výstavbou polytechnického centra v Otaniemi. Espoo)

V rokoch normalizácie sa situácia na Slovensku výrazne zhoršila a nastalo obdobie silnej izolácie. Napriek tomu existovalo a prakticky fungovalo veľa osobných kontaktov s fínskymi architektmi. Ja sám - hovorí Štefan Šlachta - som bol v roku 1970 na štvormesačnej odbornej stáži v Helskinkách ako štipendista v rámci kultúrnej dohody medzi oboma krajinami, ktorú z našej strany zastrešovalo Ministerstvo Kultúry. Tejto kultúrnej výmeny sa okrem architektov zúčastňovali napríklad aj študenti jazykov a histórie.

Pre moju generáciu architektov bol vo Fínsku v tom čase najväčším vzorom jednoznačne Alvar Aalto, a ja sám som osobne navštívil všetky jeho stavby. Bolo to pre nás vzrušujúce obdobie - v Helskinkách sa práve stavala jeho slávna budova Finlandia Talo a navyše - zažili sme osobné stretnutie s majstrom Alvarom - v jeho ateliéri v jeho letnom dome Murastalo. Alvar sa do domčeka dopravil jako správny Fín loďkou a nás nechal hľadať svoj letný úkryt cestou cez hustý les. Vo vnútri mal jednu stenu z tehál s drsne opracovanými s mramorovými pásikmi na ktoré návštevníci písali svoje odkazy – a my sme tam napísali - TERVE ALVAR. Z tohoto stretnutia a svojho pobytu vo Fínsku čerpám dodnes a odovzdávam svoje skúsenosti na svojich prednáškach - spovedá sa Štefan Šlachta.

O výstave

Výstava 0203 mapuje prierez fínskou architektonickou tvorbou z posledného obdobia - a táto architektúra už má úplne iný charakter ako tá, ktorou sme sa inšpirovali v 60.rokoch. Do používania vstúpili nové materiály - hlavne sklo a oceľ Ale ako vidno, Fíni dokážu aj z týchto materiálov urobiť veľmi peknú a harmonickú architektúru. Prekvapením pre mňa bolo, že na zozname fínskych architektov sa objavujú stále nové a nové mená – a poznal som iba časť z nich - ale mnohí z vystavujúcich sú už deti alebo dokonca príslušníci tretej generácie známych architektov – napríklad Seven Blomstedt je vnukom známeho architekta. Napokon, povolanie architekta sa dedí z generácie na generáciu aj u nás.

Z vystavených diel ma veľmi zaujala realizácia budovy fínskeho veľvyslanectva v Austrálii v Canberra : a tu sa naplno prejavuje fínsky duch a jeho snaha o prepojenie architektúry s prírodou.

Pripravil Jano Malý